Vedci už dlho na základe analýzy mesačných hornín a meteoritov vytvárajú rôzne modely formovania Mesiaca. Dodnes sa im však darí simulovať iba jednorazové kópie bez zobrazenia všetkých geologických procesov prebiehajúcich na družici Zeme. Na validáciu existujúcich modelov je potrebné poznať podmienky, za ktorých sa existujúce vzorky hornín formovali.
„Hľadáme dostatočne veľký analóg, aby sme … simulovali procesy prebiehajúce na Mesiaci počas éry formovania planét,“ vysvetlil geochemik James Day z Kalifornskej univerzity v San Diegu.
Zistenia Daya a kolegov boli zverejnené 8. februára v článku Science Advances. K vedeckému šťastiu vedcov len pred niekoľkými desaťročiami bola testovaná jadrová bomba, ktorá dramaticky zmenila chemické zloženie skalných hornín na Zemi.
Výbuch bomby plutónia, Nové Mexiko, USA, 1945
Testy bomby sa prvýkrát uskutočnili v blízkosti Alamgorda v štáte Nové Mexiko v Spojených štátoch v júli 1945. Keď sa prach po výbuchu tejto plutóniovej bomby usadil, niektoré červenkasté skalnaté skaly sa zmenili na svetlozelené sklo. Toto sklo sa nazývalo „trinitit“.
“Môžeme použiť trititové sklo (alamogordové sklo) z tohto nesmierne vplyvného experimentu s vedeckým prínosom pre celé ľudstvo,” uviedol Day.
Štúdiom trinititu Day dúfal, že pochopí, ako sa mohol materiál, z ktorého vznikol Mesiac, časom meniť, berúc do úvahy kanonický model formácie Mesiaca. Podľa tejto už klasickej hypotézy „obrovský vplyv“ na formovanie našej družice mal objekt o veľkosti Marsu, ktorý sa v dávnej minulosti zrazil so Zemou a vyvrhoval do vesmíru obrovské množstvo materiálov a hornín, z ktorých sa potom na obežnej dráhe formoval Mesiac.
Ako to súvisí s testom atómovej bomby? Odpoveď pre Daya je jasná – podľa jeho názoru expozícia tela s veľkosťou Marsu odparila časť prchavých látok v materiáli, ktorý nakoniec vytvoril Mesiac. To isté sa stalo pri jadrovom výbuchu, ktorý vytvoril trinitit ochudobnený o prchavé prvky.
Vedci vychádzali z tejto teórie a zamerali sa na taký prchavý prvok, ako je zinok. Išlo o to, že horúce vysokotlakové podmienky jadrového výbuchu napodobnia podmienky, ktoré sa údajne vyskytujú pri veľkom modeli zrážok planét, a spôsobia frakčnú odparovanie. Inými slovami, ľahší izotop zinku bol predstavovaný ako hlavný kandidát na odparovanie pri výbuchu relatívne ťažších izotopov. Predstavte si prekvapenie vedcov, keď zistili, že v niektorých mesačných horninách sa našla podobná frakcia zinku:
“Skutočne nás zarazilo, ako blízko boli trinitické okuliare k mesačným skalám,” povedal Day.
Zdroje: csmonitor
