Plasty sú čoraz väčším environmentálnym problémom, čiastočne preto, že sa veľmi ťažko recyklujú. Teraz vedci identifikovali mikrób, ktorý by mohol pomôcť recyklovať jeden z najtvrdších plastov.
Mikrób je baktéria Pseudomonas sp. TDA1 a zdá sa, že dokáže absorbovať niektoré chemické väzby, ktoré držia plasty na báze polyuretánu – také, aké sa používa vo všetkom, od chladničiek až po topánky.
Polyuretán sa pri zahriatí neroztopí, takže je ťažké ho odbúrať, ale Pseudomonas sp. TDA1 je schopný metabolizovať niektoré z chemických zložiek, ktoré tvoria tento typ plastu.
„Baktérie môžu tieto zlúčeniny používať ako jediný zdroj uhlíka, dusíka a energie,“ tvrdí mikrobiológ Hermann Heipiper z nemeckého Centra pre výskum životného prostredia Helmholtz-UFZ. „Toto zistenie predstavuje dôležitý krok k recyklovateľnosti ťažko recyklovateľných polyuretánových výrobkov.“
Toto je sľubný začiatok riešenia nášho problému recyklácie plastov na báze baktérií, ale je to len začiatok. Než začneme používať Pseudomonas sp., Musíme vedieť oveľa viac o biochemických procesoch, ktoré stoja za týmto metabolizmom. TDA1 pre recykláciu plastov.
Ak vezmeme do úvahy, že sa ročne vyrobí viac ako 3,5 milióna ton polyuretánového plastu, hovoríme o významných množstvách. Priláka výrobcov, pretože je ľahký a pružný, ale keď sa nachádza na skládke, môže uvoľňovať toxické chemikálie vrátane karcinogénnych.
Používanie baktérií však nie je iba našou nádejou, že urobíme niečo s polyuretánovým odpadom. Vedci tiež experimentovali so zmenou spôsobu výroby tohto typu plastu, čo by mohlo v budúcnosti uľahčiť jeho degradáciu.
Vidíme tiež rastúci počet pokusov o zníženie používania plastov, hlavne – čím menej sa na ne spoliehame, tým menej musíme vyrábať a tým menej ich musíme posielať na skládky.
Dúfajme, že Pseudomonas sp. TDA1 môže byť nejakým spôsobom zapojený do boja proti ťažko recyklovateľným plastom.
„Plasty po konzumácii sú už vážnym environmentálnym problémom a v budúcnosti budú predstavovať ešte závažnejšie problémy,“ píšu vedci vo svojom publikovanom článku.
Štúdia bola publikovaná v časopise Frontiers in Microbiology.