Nie je čas myslieť na budúcnosť a zmeniť všetko vo svojom živote? Práve táto fráza často inšpiruje ľudí optimizmom a núti ich opustiť svoje rodné miesta a vydať sa na dlhú cestu, aby sa podľa ich názoru presunuli na perspektívnejšie miesto. Optimizmus však prechádza a tento krok zďaleka nie je vždy úspešný. Dnešné špekulácie o úteku človeka na Mars pripomínajú túto otázku – vzbudzujú optimizmus, ale nemôžu nič povedať o výsledkoch.
Faktom je, že hlavná misia nájsť dôkazy o živote na Marse je takmer úplná. Prinajmenšom to oznámili na tlačovej konferencii v Americkej geofyzikálnej únii v San Franciscu, ktorá sa konala v decembri 2016, na ktorej boli prezentované niektoré z nálezov.
Podľa výsledkov roveru Curiosity boli teda popísané prstovité skalné štruktúry na Marse a navyše popísané ako možné potvrdenie prítomnosti života na Marse v minulosti. Vedkyňa NASA Yasmin Saplakoglu povedala:
„Na základe vzoriek hornín zhromaždených z horúcich prameňov v Čile výskumný tím v súčasnosti naznačuje, že fotosyntetické mikroorganizmy zakopané v hornine pravdepodobne vytvoria tieto neobvyklé štruktúry.“
Ďalší vedec Eric Berger poznamenal: „Mars bol kedysi svetom s množstvom vody a bohatým chemickým zložením.“ Podľa jeho názoru je bór nachádzajúci sa na planéte zjavným indikátorom obývateľnosti planéty v minulosti.
Vedci teda tvrdia, že niekde pred 3,8 miliardami rokov boli podmienky na Marse takmer rovnaké ako dnes na Zemi: mierne podnebie a dostatočné množstvo vody v tekutom stave. Voda v kráteri Gale bola podľa nich úplne pitná a Mars bol skutočne úplne iný, dynamický a takmer útulný. A všetko by bolo v poriadku a zdá sa to také zrejmé, až na jedno „ale“ – priame dôkazy o existencii života na planéte aj teraz, hoci v minulosti vedci nenašli.
 Cestná dráha zvedavosti. Prejdená a naplánovaná cesta. |
 Odhadovaný objem vody v kráteri Gale pred 3,5 miliardami rokov |
Ale späť k rozprávaniu o odlete na Mars. Ambiciózne plány na túto tému a na tému kolonizácie Červenej planéty popísal vo svojom príhovore šéf americkej spoločnosti Space X Elon Musk. Jeho dvojhodinový prejav si dnes môže každý pozrieť na firemnom kanáli YouTube.
Teoreticky je použitie režimu hibernácie vynikajúcou stratégiou pre astronautiku s posádkou vrátane letu na Mars. To by ušetrilo veľa peňazí, pretože spiaci astronauti potrebujú menej jedla a menej odpadu. Vedkyňa Xisi Zhang teda publikovala v Scienceline, že každá ďalšia libra užitočného zaťaženia lode zvyšuje na misii viac ako 40 000 dolárov. Hibernácia pomôže zabrániť nude a pravdepodobne zvýši odolnosť kozmonautov voči žiareniu.
Ale tu je malý problém – homosapiens nie sú hibernácie cicavcov. Aby to bolo možné, musí človek dosiahnuť telesnú teplotu iba 86-90 stupňov Fahrenheita. Podľa Zhangovej vedci v tomto smere už dosiahli značný pokrok a podarilo sa im ochladiť laboratórne škrečky na požadovanú teplotu a dlhodobo eutanázovať pri zachovaní ich životaschopnosti. Zhang zjavne verí, že medzi škrečkom a človekom – napokon živými bytosťami – nie je žiadny podstatný rozdiel.
Povedzme, že vedci uspeli, ľudský metabolizmus sa znížil o 80%, bolo možné ho zmraziť na približne 3 – 5 rokov a dokonca zistiť, že potom nečakane zostal nažive, keď bezpečne pristál na Marse. Usporiadateľ „spal“ a „zotavil sa“ po, zdalo sa mu v jednom okamihu, cestovanie, človek drží plán kolónie v rukách a usmieva sa smerom k svetlej budúcnosti?
Aj pred miliardami rokov bola teplota na Marse dosť vysoká na to, aby mohla tečieť voda, a možno, aj pre existenciu života, je dnes Mars jednoducho veľmi studená púšť (priemerná povrchová teplota je -60 stupňov Celzia). Môže to však skutočne zastaviť inovátorov NASA?
Hovorca agentúry Christopher McKay naznačuje, že ľudstvo je schopné za celé storočie zvýšiť teplotu Marsu na 15 stupňov Celzia: „Najefektívnejšou metódou je vytváranie superergénnych plynov, ako sú chlórfluórované uhľovodíky alebo ešte lepšie perfluorované zlúčeniny.“ Namiesto toho, aby hovoril o tom, čo je potrebné pre to urobiť, vytlačil z neho dosť zvláštnu populistickú frázu „Život na Marse by bol vďačný za terraformáciu, ktorá umožní planéte návrat do stavu, v akom bola kedysi“.
Vedkyňa Jacqueline Ronson opísala jednu z týchto možností v dokumente Inverse: Navrhla umiestniť geneticky modifikované baktérie do pôdy a vytvoriť z nich akýsi betón. V jej štúdii je prezentovaných niekoľko experimentov zameraných na aktivitu mikróbov pri vytváraní materiálov pre budovanie života v suchozemských podmienkach. Tieto experimenty však neskôr zaujali odborníka na mikrobiológiu Jonathana Aizena a prinútili ho myslieť si, že to všetko je veľmi zaujímavé, ale ťažko možné a s najväčšou pravdepodobnosťou nie etické.
Reality show s názvom „kolonizácia Marsu“ sa teda v súčasnosti odohráva výlučne na Zemi a je viac politickým a populistickým projektom ako vedeckým projektom. Ide o to, čo NASA urobí v priebehu nasledujúcich štyroch rokov a či by sa Trump, slávny podnikateľ, rád zbavil niektorých, podľa jeho názoru, zbytočných nákladov. Vesmírne programy spojené s dobytím Marsu sú dnes vo vedeckých kruhoch prezentované ako „surové“, mierne povedané „príliš drahé na zvýšenie hodnotenia“ v politických kruhoch, a pre väčšinu daňových poplatníkov vyzerajú ako škrt cez rozpočet krajiny.
To isté možno povedať o spoločnostiach Roscosmos a ESA. Rusko-európska misia ExoMars nebola na overenie taká úspešná – ukážka pristátia modulu na Marse zlyhala. Ďalším krokom však bude dodanie nielen modulu, ale aj oveľa drahšieho vozítka. To znamená, že pristátie na Červenej planéte ešte nie je úplne vypracované a rozhovory o jeho dobytí už prebiehajú a dokonca boli vytvorené príslušné programy pre 30. roky a zodpovedajúce dotácie z rozpočtu.
Ukázalo sa teda, že všetky tieto argumenty o kolonizácii Marsu dnes vyzerajú rovnako smiešne ako reči o vytvorení mesta priamo na jednom z pólov Zeme. Možno? Možno, možno. Ako však na to a hlavne – prečo? Tieto dve otázky môžu znieť inak.
Upravil Dmitrij Kolupaev
Zdroje: Phys
