Údaje získané zo sond na obežnej dráhe Mesiaca ukazujú, že suchozemský kyslík pravidelne zasahuje Mesiac. Tento faktor podnietil mnohých vedcov k štúdiu možnosti vzniku starodávnej atmosféry Zeme.
Vedci študujúci údaje zo sond Lunar Orbiter Selenological and Engineering Explorer (SELENE) si všimli, že počas 5-denného lunárneho cyklu sa deje niečo zvláštne. Jeho povrch sa stáva elektricky nabitý, objavuje sa prach, ktorý môže vytvárať aj malú cirkulujúcu „búrku“, v ktorej sú častice navzájom odpudzované.
Počas týchto piatich dní sa predpokladá, že obežná dráha Mesiaca prechádza zemskou magnetosférou, rozsiahlou oblasťou magnetosféry planéty, ktorá je nasmerovaná dozadu slnečným vetrom. Magnetosféra obsahuje takzvanú plazmovú vrstvu, vrstvu so slabším magnetickým poľom.
V súčasnosti výsledky sond Lunar Orbiter Selenological and Engineering Explorer (SELENE) ukazujú, že počas tejto doby, keď Mesiac prechádza vrstvou plazmy Zeme, sa na povrch Mesiaca dostane značné množstvo éterického kyslíka zo Zeme. A toto je veľmi zaujímavý faktor vzhľadom na to, že od okamihu, keď sa v zemskej atmosfére objavil dostatok kyslíka, uplynuli asi 3 miliardy rokov.
„Naše nové zistenie naznačuje, že systém Zem – Mesiac je nielen fyzicky prepojený, ale aj chemicky prepojený,“ uviedol Kentaro Terada, hlavný autor štúdie a planetárny vedec na univerzite v Osake v Japonsku. Štúdia, ktorá bola dnes zverejnená v časopise Nature, naznačuje, že jedného dňa môže mesačný prach pomôcť vedcom študovať historickú minulosť našej atmosféry.
Zdroje: eos
