Vďaka pozorovaniam z vesmírnych ďalekohľadov, ako je Kepler, astronómovia už objavili celú masu planét v blízkosti blízkych hviezd. Analýza dlhodobých pozorovaní ukázala výskumníkom, že existencia planét veľkosti Zeme v obývateľných zónach je úplne bežná.
Takéto objavy, tak či onak, podnietili vedcov k domnienke, že také planéty je možné obývať a že v našej Galaxii môžu existovať niekoľko desiatok alebo stoviek miliárd. A v skutočnosti sa hľadanie mimozemského života stalo akýmsi svätým grálom pre budúcu generáciu ďalekohľadov a inšpiráciou pre vesmírne cestovanie na Mars a ďalej.
Všetky sny o nájdení mimozemského života však boli narazené na kameň jednej jednoduchej skutočnosti – nestabilita skorého vzniku a vývoja skalných planét naznačuje, že väčšina mimozemšťanov jednoducho nebude existovať, pretože vyhynú v štádiu fosílnych mikróbov. Je to podobné ako dnes, keď nepozorujeme dinosaury, ale nachádzame iba ich fosílne pozostatky.
V štúdii publikovanej v časopise Astrobiology vedci tvrdia, že skorý zánik môže byť predvoleným faktorom pre život vo vesmíre. Je to tak preto, lebo existujúce potenciálne obývateľné prostredia sú veľmi nestabilné.
Podľa nového konceptu obývateľnosti planét by mali byť inherentné podmienkam aspoň pre určitú časť populácie, to znamená, že by mali byť vhodné nielen pre vznik života, ale aj pre zachovanie jeho existencie. Preto aj keď je vznik živých foriem na planétach v obývateľnej zóne bežným javom, dosiaľ sa nezistil, že je vhodný na podporu života v inom ako pozemskom prostredí.
