Krátko po vstupe na obežnú dráhu Venuše v decembri 2015 zachytila japonská sonda Akatsuki Orbiter zvláštny atmosférický jav: gravitačnú vlnu v hornej vrstve oblakov planéty. Pozorovania ohromili vedcov – ukázalo sa, že vlny v atmosfére Venuše môžu byť najväčšie zo všetkých, ktoré existujú v slnečnej sústave.
Napriek tomu, že to na povrchu Venuše vyzerá ako obrovské zvlnenie, astrofyzici odporúčajú neporovnávať tento jav s nedávno objavenými gravitačnými vlnami, ktoré sú výsledkom zrážky čiernych dier. Gravitačné vlny sú v prírode úplne bežné a ich vplyv na mraky a oceány možno pozorovať voľným okom. Vyskytujú sa, keď je narušený tok atmosféry alebo vodného útvaru, to znamená, keď napríklad príliv a odliv pretekajú pieskovým brehom alebo vzduch prechádza horským pásmom, gravitácia sa snaží nastoliť rovnováhu, čo má za následok vlnový efekt.
Podľa všetkého to bol práve taký fyzický proces, ktorý spôsobil vlnu s dĺžkou 10-tisíc kilometrov, ktorá prešla cez celý povrch Venuše. Analýza ukázala, že tento jav bol spôsobený skutočnosťou, že atmosférický hustý mrak kyseliny sírovej sa otáčal rýchlejšie ako planéta samotná a detaily v topografii povrchu spôsobovali poruchy, v dôsledku ktorých vznikla táto rozsiahla gravitačná vlna.
„Uvádzame, že pomocou japonského orbiteru Akatsuki na oblaku Venuše na hornej úrovni sme na infračervených a ultrafialových snímkach dokázali detekovať interhemisférickú oblúkovú štruktúru s dĺžkou 10 tisíc km.“ – uviedol Makoto Taguchi z Tokijskej univerzity, autor štúdie. publikované v časopise Nature Geoscience.
