Vedci v stredu uviedli, že najväčší svetový ľadovec je na ceste k zrážke so vzdialeným ostrovom v južnom Atlantiku, kde žijú tisíce tučniakov a tuleňov, a mohol by zasahovať do kŕmenia.
Ľadovce sa prirodzene odtrhávajú od Antarktídy do oceánu, ale zmena podnebia tento proces urýchlila – v tomto prípade s potenciálnymi zničujúcimi následkami pre množstvo divej zveri na britskom území južnej Gruzínska.
V roku 2017 sa ľadovec A68a v tvare dlane s ukazovákom zlomil z ľadového šelfu Larsen na západe Antarktického polostrova, ktorý sa otepľuje rýchlejšie ako ktorákoľvek iná časť najjužnejšieho kontinentu Zeme.
Pri súčasnej rýchlosti pohybu gigantickej masy ľadu, ktorá je niekoľkonásobne väčšia ako oblasť väčšieho Londýna, potrvá v plytkých vodách ostrova 20 až 30 dní.
Ľadovec je 160 kilometrov dlhý a 48 kilometrov široký, ale hlboký necelých 200 metrov, čo znamená, že môže nebezpečne plávať blízko ostrova.
Fotografia NASA, ktorá ukazuje ľadovec A68a unášaný v južnom Atlantiku medzi Antarktídou a južným Gruzínskom. (NASA / ESA).
„Odhadujeme pravdepodobnosť kolízie na 50/50,“ uviedol Andrew Fleming z Britského antarktického prieskumu.
Tisíce tučniakov kráľovských – žijú na ostrove s tučniakmi makarónmi, tučniakmi pod bradou a tučniakmi gento.
Tulene tiež obývajú južnú Gruzínsko, rovnako ako bludné albatrosy, najväčší druh lietajúcich vtákov.
Ak by sa ľadovec dostal na plytčinu blízko Južnej Gruzínska, mohlo by dôjsť k zablokovaniu miest na kŕmenie, čo by ohrozilo prežitie tuleňov a mláďat tučniakov.
„Svetová populácia tučniakov a tuleňov sa výrazne zníži,“ uviedol v rozhovore Geraint Tarling, tiež z Britského antarktického prieskumu.
Postupujúci ľadovec tiež zničí organizmy a ekosystém morského dna, ktorého obnova bude trvať desaťročia alebo storočia.
Ľadovce hrubé až jeden kilometer predstavujú súvislé ľadové pokračovanie suchozemských ľadovcov. Prirodzene sa odlamujú od ľadových políc.
Globálne otepľovanie však zvýšilo frekvenciu tohto procesu.
„Množstvo ľadu prechádzajúce zo stredu antarktického kontinentu k jeho okrajom sa zvyšuje,“ uviedol Tarling.
Do konca 20. storočia zostal ľadový šelf Larsen stabilný viac ako 10 000 rokov. V roku 1995 sa však zlomil obrovský kus, po ktorom nasledoval ďalší v roku 2002.
Nasledoval kolaps neďalekého ľadového šelfu Wilkins v rokoch 2008 a 2009 a A68a v roku 2017.
Agence France-Presse.
Zdroje: Foto: (Podklady / ESA / AFP)
