NASA tvrdí, že ďalekohľad dokáže na vzdialených planétach detekovať „povrchové prvky“ alebo dokonca „známky obývateľnosti“.
Vesmírna agentúra financuje výskum koncepčného ďalekohľadu s názvom „slnečná gravitačná šošovka“ (SGL), ktorý by nám umožnil pozorovať vzdialené exoplanéty v úžasných rozlíšeniach – futuristické hľadanie, ktoré by raz a navždy mohlo pomôcť zistiť, či sme vo vesmíre sami.
Projekt získal finančné prostriedky v rámci programu agentúry Innovative Advanced Concepts, inkubátora radikálne futuristických konceptov.
Ide o „priame nájdenie obývateľnej planéty podobnej Zemi v našej hviezdnej oblasti“ podľa popisu projektu. Za šesť mesiacov pozorovania sme mohli dosiahnuť rozlíšenie asi 25 km, „čo je dosť na to, aby sme videli povrchové prvky a známky obývateľnosti“.
Albert Einstein pred 84 rokmi predpovedal, že lúče svetla, ktoré obchádzajú okraje slnka, sa zbiehajú do šošovky vo vzdialenosti asi 550 astronomických jednotiek (asi 82 miliárd kilometrov).
Slava Turyshev, fyzik laboratória Jet Propulsion Laboratory NASA a hlavný autor súvisiacej štúdie, nahraný do archívu predtlače arXiv vo februári, naznačuje, že tento jav by nám mohol umožniť zachytiť nápadne podrobné snímky vzdialených planét podobných Zemi.
„V oblasti silnej interferencie SGL je toto svetlo výrazne zosilnené a okolo Slnka vytvára Einsteinov prstenec, ktorý predstavuje skreslený obraz vzdialeného zdroja,“ píše sa v článku.
Obrázok dokonca ukazuje, ako by mohol vyzerať detail exoplanéty pri použití SGL.
Musíme však prekonať významnú prekážku. Museli by sme vyslať „slnečný koronografický ďalekohľad“ do veľkej vzdialenosti od Slnka. Pre porovnanie, Voyager I je v súčasnosti od Zeme vzdialený iba 123 astronomických jednotiek – čo je najvzdialenejší človekom vyrobený objekt, aký bol kedy vyslaný.
Zdroje: Foto: NASA / Slava Turyshev
