Stanfordskí vedci dospeli k záveru, že nedostatok kyslíka v zemských oceánoch viedol k zničujúcemu vyhynutiu rôznych druhov asi pred 444 miliónmi rokov.
Nové výsledky tiež naznačujú, že tieto podmienky (oceány boli prakticky bez kyslíka) trvali viac ako 3 milióny rokov – podstatne dlhšie ako iné javy, ktoré v histórii našej planéty ničia biodiverzitu.
Tieto objavy sú stále aktuálne: globálna zmena podnebia prispieva k znižovaniu hladín kyslíka v otvorenom oceáne a pobrežných vodách, čo je proces, ktorý skôr či neskôr spôsobí zánik rôznych druhov zvierat.
Výskumný príspevok bol publikovaný v Nature Communications 14. apríla a bol zameraný na udalosť známu ako neskoré ordovické hromadné vymieranie. Táto udalosť sa považuje za jednu z piatich najväčších strát v histórii Zeme, z ktorých najznámejšia je udalosť z obdobia kriedy a paleogénu, ktorá pred asi 65 miliónmi rokov zničila všetkých dinosaurov.
Stanfordskí vedci a ich kolegovia vytvorili špeciálny model, ktorý umožňuje obmedziť neistotu o tom, kde v moriach Zeme bol nedostatok rozpusteného kyslíka (taký dôležitý pre súčasný i súčasný oceánsky život) a tiež v akom rozsahu a na ako dlho.
Model obsahoval predtým publikované údaje o izotopoch kovov, ako aj nové údaje zo vzoriek čiernej bridlice pochádzajúcich z povodia Murzuk v Líbyi, ktoré boli zaznamenané v geologických záznamoch počas masového vymierania.
Vedecké práce viedli k záveru, že pri akomkoľvek rozumnom scenári zasiahol dlhodobý nedostatok kyslíka v oceánoch Zeme oceánske dno v globálnom meradle. V tomto prípade je samotná udalosť spojená s takzvaným druhým impulzom hromadného vymierania a stalo sa to presne v neskorom ordovickom období.
