Podľa štúdie uskutočnenej americkými vedcami z University of Idaho môžu prstence α a β Uránu skrývať niekoľko malých satelitov planéty – takzvané miniluny, ktorých priemer nie je väčší ako 2 – 7 kilometrov.
Podľa výpočtov odborníkov sa tieto miniloóny nachádzajú vo vzdialenosti asi 100 kilometrov od prstencov α a β Uránu a pomáhajú zachovať štruktúru prstencov plynného obra. Závery vedcov boli urobené na základe údajov získaných z medziplanetárnej stanice Voyager 2. Navyše hlavným dôvodom, prečo ešte nie je možné uvažovať o miniboónoch na obrázkoch, je veľkosť týchto nebeských telies.
Dnes je známe, že plynový gigant má trinásť prstencov. Pokiaľ ide o jasnosť, kruhy α a β sú na druhom mieste za prstencami ε. Existuje názor, že kruhový systém okolo Uránu vznikol v dôsledku zničenia jeho satelitu.
Stanica Voyager 2 preletela okolo systému Urán v januári 1986. Minimálna vzdialenosť medzi nimi bola 81,5 tisíc kilometrov. Merania a snímky nasnímané v okamihu, keď sa planéta priblížila k stanici, umožnili detekovať nové prstence a po prvýkrát získať snímky Uranových satelitov zblízka.
Zdroje: Arxiv
