Keď bola veľmi mladá, planéta Zem vyzerala trochu inak ako tá, ktorú dnes poznáme a milujeme.
Na jednej strane na ňom boli superkontinenti – keď sa pozemok, na ktorom momentálne žijeme, nachádzal v rôznych konfiguráciách, pretože ho tlačili tektonické pohyby.
Mohlo však dôjsť k obdobiu, keď bolo málo alebo vôbec žiadne pôdy, a nový výskum naznačuje, že Zem bola úplne pokrytá vodou.
Geologický výskum naznačuje, že asi pred 3,2 miliardami rokov bol náš súčasný domovský svet, ktorý je starý 4,5 miliardy rokov, pokrytý globálnym oceánom.
Ak sa takýto záver potvrdí, mohli by sa vyriešiť otázky, ako sa začal život pred asi 3,5 miliardami rokov; najmä to, či pochádza zo sladkovodných útvarov vody na súši alebo v slaných moriach. Ak by neexistovali oblasti so sladkou vodou, problém je diskutabilný.
„História života na Zemi sleduje dostupné výklenky,“ vysvetľuje geobiológ Boswell Wing z Coloradskej univerzity v Boulderi. „Ak máte vodný svet, svet pokrytý oceánom, potom suché výklenky jednoducho nebudú k dispozícii.“
Výskumný tím sa skutočne pokúsil zmerať rannú teplotu Zeme, čo je otázka, ktorá už dlho prenasleduje vedcov. Nie je jasné, či bola planéta na začiatku života oveľa teplejšia alebo chladnejšia (alebo približne rovnaká teplota ako dnes).
Pomer dvoch izotopov kyslíka – prirodzená variácia prvku – však môže súvisieť s teplotou starodávnych oceánov kvôli ich rozdielnym molekulovým hmotnostiam. Voda s nižšou teplotou obsahuje viac kyslíka-16 ako kyslíka-18 a naopak.
Neexistuje morská voda stará 3,2 miliardy rokov, ktorú by bolo treba analyzovať. Existujú však skaly tohto veku, ktoré sa kedysi nachádzali na dne týchto starodávnych oceánov, napríklad oblasť Panoráma v oblasti Pilbara v západnej Austrálii. Tieto horniny uchovávajú chemickú históriu oceánov vrátane dobre zachovaného hydrotermálneho ventilačného systému.
Ale aj potom, čo vedci pred 3,2 miliardami rokov zrekonštruovali teplotný profil regiónu, bol kyslík-18 o niečo vyšší, ako očakávali, a to na úrovni 3,3 percenta. To je asi o 4 percentá viac ako v dnešnom oceáne relatívne bez ľadu a oveľa viac ako v predchádzajúcich odhadoch.
Podľa simulácií vedci zistili, že pomery vo vzorkách hornín možno vysvetliť absenciou kontinentov. To znamená, že planéta bola úplne mokrá, ako napríklad Enceladus alebo Europa.
„Nič nenasvedčuje tomu, že malé mikrokontinenty nevyčnievali z oceánov,“ uviedol Wing. „Len dnes neuvažujeme o globálnej formácii kontinentálnych pôd.“
Potom sa samozrejme naskytne otázka: kedy presne sa objavili kontinenty, ktoré boli od oceánu vytlačené tektonickými platňami a splývali? Toto je ďalší krok vo výskume. Tím plánuje preskúmať mladšie skalné útvary a pokúsiť sa zostaviť tento graf.
Štúdia bola publikovaná v časopise Nature Geoscience.
