Vedci zistili, že pod povrchom Marsu prežili najmenej dva samostatné zásobníky starodávnej vody s rôznymi chemickými podpismi.
Tento objav ukazuje, že na rozdiel od Zeme, Mars pravdepodobne nemal jediný veľký globálny oceán podzemnej magmy rozprestierajúci sa na celej planéte.
„Mnoho ľudí sa snaží zistiť históriu vody na Marse,“ vysvetľuje planetárna vedkyňa Jessica Barnes z Arizonskej univerzity.
„Odkiaľ sa vzala voda? Ako dlho to bolo v kôre (povrchu) Marsu? Odkiaľ sa vzala vnútorná voda Marsu? Čo nám môže voda povedať o tom, ako sa Mars formoval a vyvíjal? “
Dôkazy sa našli v skalách Marsu. Nemôžeme naskočiť na Mars a vyzdvihnúť ich; v skutočnosti sme dodnes neuskutočnili ani automatizovanú misiu na získanie vzoriek z Marsu. Ale niekedy k nám príde samotný Mars.
Meteority vytrhnuté z marťanskej kôry z času na čas spadnú na Zem. Tu v laboratóriách na Zemi pomocou najmodernejších metód vedci starostlivo študovali dva také meteority – Allan Hills 84001, objavený v Antarktíde v roku 1984, a severozápadná Afrika 7034, objavený v saharskej púšti v roku 2011.
Tím sa zameral na izotopy vodíka zachytené v marťanských meteoritoch. Izotopy sú varianty prvku s rôznym počtom neutrónov; deutérium – tiež známe ako ťažký vodík – má jeden protón a jeden neutrón. Protium alebo ľahký vodík má jeden protón a žiadne neutróny.
Pretože vodík je jednou zo zložiek vody, pomer týchto dvoch izotopov zachytených v hornine nám môže pomôcť pochopiť históriu vody, v ktorej sa nachádzali, aby sme mohli študovať chemické procesy, ktorým bol podrobený, a jej pôvod.
Barnes a jej tím nie sú prví, ktorí študovali izotopy vodíka v marťanských meteoritoch, aby sa pokúsili dozvedieť viac o vode planéty.
Na Marse je deutérium dominantným izotopom vodíka v atmosfére, pravdepodobne v dôsledku slnečného žiarenia, ktoré ničí protium.
Barnes a jej tím sa teda rozhodli bližšie pozrieť na meteority, ktoré vznikli v marťanskej kôre.
Allan Hills 84001 podľa skorších metód datovania rádioaktívneho rozpadu interagoval s kvapalinou v marťanskej kôre asi pred 3,9 miliardami rokov. Podobná analýza určila, že severozápadná Afrika 7034 interagovala s tekutinou pred 1,5 miliardami rokov.
Keď Barnes a jej tím vykonali svoju izotopovú analýzu, zistili, že obe vzorky mali rovnaké izotopové pomery, ktoré sa pohodlne nachádzajú medzi pomerom zisteným vo vode Zeme a pomerom zisteným v atmosfére Marsu. Ešte zvláštnejší bol tento pomer podobný mladším horninám analyzovaným vozidlom Curiosity na Marse.
To naznačuje, že chemické zloženie tejto vody sa nezmenilo asi 3,9 miliardy rokov – čo je vzhľadom na predchádzajúci výskum úplne neočakávaný výsledok.
Ale keď tím porovnal ich výsledky s predchádzajúcimi štúdiami izotopov vodíka v meteoritoch z marťanského plášťa, našli niečo skutočne úžasné. Meteority plášťa zapadajú do dvoch odlišných skupín vyvretých hornín nazývaných shergottit.
Tieto dva rôzne chemické podpisy naznačujú dva rôzne, nezmiešané zásobníky vody v marťanskom plášti. Čo by mohlo znamenať, že globálny oceán kvapalnej magmy pod plášťom nehomogenizoval vrstvu vyššie.
„Tento kontext je tiež dôležitý pre pochopenie minulej obývateľnosti a astrobiológie Marsu.“
Štúdia bola publikovaná v časopise Nature Geoscience.
Zdroje: Foto: NASA / JPL-Caltech / University of Arizona
