fotografie z otvorených zdrojov
Prvý z nich bol vybavený Petrohradským ústavom jadrovej fyziky Antarktída je laboratórium pod šírym nebom. Nachádza sa je blízko celoročnej stanice Vostok a bol postavený aby roztopil padajúci sneh a odstránil ho kozmický prach. Vedecký tím kryoastrobiologického laboratória PNPI zhromažďuje a skúma častice mimozemského prachu, ktorý sa má zistiť vo vnútri prachových častíc, ktoré k nám prišli z vesmíru, dusíkaté bázy, organické molekuly a aminokyseliny, ktoré boli pomenované vedci podľa „semien života“ alebo „blokov života“.
Ak sa „semená života“ nachádzajú v kozmickom prachu, bude to tak preukázala teóriu panspermie: teóriu pôvodu života na našom planéta, ktorá sa mala dostať na Zem putovanie asteroidmi a kométami. Okrem toho je úplne vyvráti teóriu samovzniknutia života na planéte Zem.
Vedúci antarktického laboratória pod holým nebom Sergej Bulat hovorí, že keď sa nájde dôkaz o prenose života vedci sa pomocou kozmického prachu nezastavia študuje a bude študovať otázku – kde presne sú „bloky života“ boli prinesené na Zem: zo susedných planét a ich satelitov z asteroidový pás alebo medzigalaktický prach k nám letel kométy z oblaku Horta, a možno aj z toho vzdialené kúty vesmíru.
Skutočnosť, že toto laboratórium bolo postavené konkrétne v Antarktíde – nie je nehoda. Koniec koncov, iba na večnej zasneženej pevnine je taký čistý vzduch, ktorý nie je znečistený výfukovými plynmi vozidla a emisiami – technologická výroba, prakticky neexistuje žiadna populácia a – zrážky vhodné na výskum. Stavať podobné vedecké laboratórium v meste husto obývanom ľuďmi a kontaminované nimi by si vyžadovali obrovské náklady na vybavenie čisté izby. Vedci v Antarktíde predstavili všetky podmienky prírode.
Život v Antarktíde
