Trpaslíci, ktorých vidia naše deti

Trpaslíci, ktorých vidia naše detiFotografie z otvorených zdroje

Ak neveríte v škriatkov, škriatkov a trollov, nie je to vôbec znamená, že nie sú na tomto svete. Práve si sa stal dospelým príliš starý a stratil kontakt s detstvom. Prečo zlato verí v zázraky? Áno, pretože sa na tento svet pozerá široko s otvorenými očami a očakávajúc od neho magické dary. A svet úmyselne ide smerom …

Prvý príbeh. O škriatkovi, ktorý pobavil jedného brata a vystrašil ostatných …

Tento príbeh sa začal v roku 1948. v Liberty, v Missouri. Keď sa jeho rodina odtiaľto sťahovala, bol Dan Bortko veľmi mladý Kansas. Dom, v ktorom začali žiť, bol postavený v 20 v poslednej dobe bol prázdny. Dom sa nachádzal na kopci, Neďaleko bola stará stodola …

Uplynuli štyri roky a jedného dňa sa niečo stalo päťročnému Danovi čo sa nazýva zázrak. Chlapec spal v izbe s dvoma mladšími bratia. Uprostred noci ho niečo prebudilo. Dan otvoril oči: dnu na úpätí postele stál starý muž veľmi malej postavy. Mal veľký nos a dlhá biela brada. Starý muž vyzeral ako trpaslík prázdninová karta. Nosil napríklad kožené šortky Nemecké spôsoby. V rukách muža, ktorý fajčí fajčenie prijímač.

Dan bol tak prekvapený, že sa ani nebál, a to len do všetkých očí pozrel na svojho hosťa. Trpaslík sa tiež ticho pozrel na chlapca usmial sa, mrkol na neho a zmizol v šatníku.

fotografie z otvorených zdrojov

Potom Dan často hľadel z okna spálne malí muži a vždy – v blízkosti starej stodoly. Akonáhle on dokonca maľoval trpaslíka, ktorý ho navštívil v noci. Keď toto kresba videl Danov mladší brat, Bill, bol veľmi vystrašený a Plakala som. A vždy, keď dostal Bill nešťastnú kresbu oči, dieťa zasiahlo slzy. Zrejme jeden trpaslík boli zábavné a vystrašili toho druhého – možno preto, že bol rozmar a plížiť sa. Pokiaľ ide o rodičov, zostali v ňom ignorant a veril, že Dan má nejakého imaginárneho priateľa, s čo chlapec často hovorí …

Druhý príbeh. O škriatkovi, ktorý prišiel v búrke …

Dnes je Dave Barsalou slušný Američan stredného veku, ale on dobre si pamätá takmer rozprávkový príbeh, ktorý sa mu stal desať rokov starý. Dave potom žil v New Yorku – so svojím rodičia, sestra a babička.

… V tú noc došlo k silnej búrke a chlapec sa prebudil z hrušiek hrom. Bol sám vo svojej spálni. Zrazu zaznel vietor a rachot Nebo počul nejaké ďalšie zvuky. Bol to stonanie alebo vytie nepodobal sa však na ľudský plač alebo kňučanie zvieraťa. Chlapec sa necítil dobre. Chvíľu ležal zabalený do prikrývky, a potom to nedokázala uniesť, vstala z postele a vkĺzla izba babičky, ktorá bola bližšie ako ostatné. Dave jemne šľahal babička pod prikrývkou ju nechcel zobudiť. Žena však nie je Spal som. Objala svojho vnuka, pritlačila ho k nej a zašepkala sa opýtala:

– Bojíš sa?

– Babička, čo je toto vytie? – na oplátku chlapec.

“Vietor vytie,” odpovedala žena.

“Nie, je to niekto nažive,” vytrval Dave. – Nie si počuješ?

“Moja drahá, nikto tam nie je,” povedala babička s dôverou. -Zatvorte oči a spite.

Dave si uvedomil, že už nie je ochotná hovoriť, a urobila to druh zaspania. V skutočnosti citlivo počúval zvuky, prichádza z ulice. Teraz sa už zvláštny výkrik pohyboval živé bytosti sa hýbu. Okolo domu priblížil k stene ktorá bola v izbe babičky, a preto bola v niektorých dve nohy od chlapca …

Dave klamal, bál sa hýbať a premýšľal o tom, prečo jeho babička nič z toho nepočuje. A zrazu si uvedomil, že je spravodlivá predstierať – predstierať, že ho ešte viac vyľakať …

Po nejakom čase vytie stihol, búrka tiež trochu upokojil sa. Dave zaspal. Zobudil sa a uvidel slnečné svetlo preraziť závesy. Babička nebola v miestnosti a chlapec išiel ju hľadať. Obývacia izba a kuchyňa boli prázdne a Dave sa rozhodol babička vo dvore. Otvoril predné dvere a prekvapene zamrzol.

Vyzbrojená handrou žena umývala verandu pred znečistením stopy, ktoré zanechali drobné nohy. Vyzeralo to zdedila novonarodené dieťa alebo mechanická bábika.

– Čo je to? – Dave vykríkol strachom. – Babička, čo si? robíš

Ale potom za jeho chrbtom prišli hlasy jeho matky a sestry. babička prísne pritlačil prst na jej pery a prikývnutím hlavy prikázal chlapcovi vstúpiť do domu a pokračovala v upratovaní. Takže okrem nej a Dave, nikto videl nápadné stopy. Chlapec to niekoľkokrát vyskúšal opýtať sa babičky na nočného hosťa, ale buď sa tomu zasmiala, alebo predstieral, že nerozumie vnukovi.

fotografie z otvorených zdrojov

Dave Barsalou neskôr zistil, že v legendách indiánskych kmeňov bývajú často v údolí Hudson Valley (kde je teraz New York) hovorili o malých mužoch, ktorí nejako boli boli spojené s búrkami a búrkami …

Tretí príbeh. O škriatkovi, ktorého „nepoznali“ …

Nasledujúci príbeh rozprával David Schwab, 54-ročný obyvateľ New Jersey. Davidovo detstvo prešlo v meste Orange, kde bol jeho priateľ bol tam chlapec menom Jerry, ktorý videl na vlastné oči gnome.

Tento Jerry často hovoril Davidovi o tom maličkom dlhosrstý tvor, ale jeho príbehy považoval za fikciu veľmi nahnevaný priateľ. Bolo to začiatkom 60. rokov.

Uplynulo mnoho rokov a David Schwab veril v existenciu škriatkov (malo to niekoľko dôvodov). V decembri 2009 on sa stretol s Jerry a požiadal ho, aby zopakoval svoj detský príbeh.

fotografie z otvorených zdrojov

Povedal, že ako dieťa vyšiel na dvor na prechádzku a Videl som malého muža s dlhým bradou, ktorý stál veranda. Mal na sebe vtipné oblečenie a špicatý klobúk. rast muž bol len 2 až 3 metre. Pozrel na chlapca piercing a zosmiešňovanie súčasne. Jerry ešte neurobil Raz v jeho dome uvidel škriatka a nikdy sa nepokúsil vystrašiť chlapec. Je pravda, že som s ním neprišiel.

Keď už bol Jerry dospelý, prišla ho navštíviť bratranec brat. S ním bol päťročný syn. Šťastný chlapec položený na odpočinok v Jerryho spálni. Zrazu sa dieťaťu ozvalo hlasné volanie izby a ponáhľal sa k dospelým. Keď sa ukázalo, vzbudil ho malý muž s bielou dlhou bradou. Stál pri posteli a len sa pozrel na chlapca. Jerry si okamžite spomenul na svojho bývalého trpaslík pochopil, kto prišiel k jeho synovcovi. Nerozumel prečo mal byť tak vystrašený, ak je úplne neškodný starec. Naozaj chlapec nikdy nevidel škriatkov na obrázkoch alebo v televízii? Pravdepodobne však každý vníma svojím vlastným spôsobom zázraky …

čas

Like this post? Please share to your friends:
Leave a Reply

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!: