Foto z otvorené zdroje
V blízkosti malej dedinky Ringilaric v indonézčine na ostrove Java stavební robotníci náhodou našli starodávny poklad. Položením vodovodného potrubia odkryli malý kameň veľkosť škatule s rakvicou. Vnútri boli zlaté platne s na prvý pohľad nepochopiteľné nápisy.
Dĺžka kamennej skrinky je štrnásť centimetrov, šírka – trinásť a pol centimetra, výška – šesť. Stavitelia okamžite oznámili objav miestnych vedcov. opatrne Po otvorení krabice odborníci zistili, že dvadsaťdva miniatúrnych zlaté platne. Ako sa ukázalo, nápisy na nich sú napísané Staroveký Javanese – najstarší dialekt jávanského jazyka.
fotografie z otvorených zdrojov
Predpokladá sa, že artefakty boli vykonané už v ôsmom storočí AD. Zamestnanci kultúrnej agentúry Správa o dedičstve strednej provincie Java bolo použité osemnásť karátového zlata, t.j. sedemsto päťdesiateho testu. Zliatina je tiež prítomná v rôznych objemy platiny, striebra, niklu, medi a paládia.
Na artefakty sú napísané mená lokapalu – budhistov a hinduistov božstvá svetových strán. Na tanieroch je zastúpených osem z nich: boh severne od Kubery, boha na juhu Yam, boha na západe Varuny, boha na východe Indry, boh juhovýchodnej Agni, boh juhozápadnej Nirriti, boh severozápadnej Vayu a boha severovýchodného Isana. Je pozoruhodné, že v jávskom hinduizme patrón centra bol tiež uctievaný, avšak taniere s jeho menom z nejakého dôvodu nebol nájdený. Všetkých deväť bohov sa volá Devata Nava Sang, to znamená, deväť božských strážcov.
Lokapal sochy zdobia mnoho hinduistických chrámov. V Indonézii tieto božstvá sú tiež vyobrazené na znaku Majapahitskej ríše – ostrovná ríša, ktorá existovala vo východnej Jave v rokoch 1293-1520 resp.
