Vedci z Belgicka zistili, že protilátky nájdené v krvi lamy môžu pomôcť neutralizovať koronavírus COVID-19.
Vedci z Vlaamsovho ústavu pre biotechnológie v Gente uvádzajú, že molekuly ťavej krvi by mohli slúžiť ako užitočná „terapia“ počas prepuknutia choroby. Tieto protilátky sa v minulosti osvedčili proti vírusom, ako sú napríklad Blízky východný respiračný syndróm (MERS) a akútny respiračný syndróm (SARS).
Malá veľkosť protilátok im umožňuje podľa výskumov efektívnejšie zacieliť na mikroskopické vírusy.
Tieto úžasné vlastnosti protilátok nachádzajúcich sa v krvi tiav (ťavy, lamy a alpaky) boli prvýkrát objavené na univerzite v Bruseli v roku 1989. Nové údaje boli zverejnené v Sunday Times.
Okrem toho sa ukázalo, že ťavy nie sú jedinými zvieratami, ktoré sa osvedčili pri liečbe koronavírusov. Ďalšia juhokórejská štúdia publikovaná v časopise Cell Host and Microbe zistila, že fretky infikované Covid-19 reagovali podobným spôsobom ako ľudia.
Štúdia tvrdí, že by to mohla byť „užitočná pomôcka na hodnotenie účinnosti [antivírusovej liečby] a preventívnych vakcín“.
Vedci v Hongkongu tiež zistili, že sýrske škrečky reagovali na Covid-19, čo je „veľmi podobné prejavom infekcií horných a dolných dýchacích ciest u ľudí“.
Štúdia zverejnená v časopise Science zistila, že po infikovaní vírusom osem škrečkov stratilo váhu, stalo sa letargickým a vyvinula sa im rozstrapatená srsť, pokrčené držanie tela a rýchle dýchanie.
Oxfordská univerzita tiež testuje vlastnú vakcínu na zvieratách. Nová vakcína pochádza od šimpanzov, ktorým sa injekčne podáva koronavírus za vzniku protilátok, ktoré sa dajú použiť na posilnenie ľudského imunitného systému.
Tím vedcov je presvedčený, že dokáže vytvoriť skutočnú obranu proti chorobe, ktorá zasiahla svet. Úradníci verejného zdravotníctva však tvrdia, že úplné testovanie akejkoľvek potenciálnej vakcíny bude trvať rok až 18 mesiacov, a to aj napriek tomu, že už prebiehajú pokusy na ľuďoch.
