Zistilo sa, že väčšina posádky na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) pociťuje edém optického nervu, ako aj prebytočnú tekutinu, ktorá rozširuje ich skutočný objem mozgu.
“Keď ste v mikrogravitačnom stave, tekutina, ako je vaša venózna krv, sa už nespája s dolnými končatinami, ale je redistribuovaná,” hovorí Larry Kramer, profesor z Centra pre zdravotné vedy na Texaskej univerzite v Houstone a hlavný autor štúdie, publikovanej v Radiology at tento týždeň.
„Pohyb tekutiny smerom k vašej hlave môže byť jedným z mechanizmov spôsobujúcich zmeny, ktoré vidíme v očiach a v intrakraniálnej oblasti.“
Pri porovnaní výsledkov MRI snímok mozgu 10 mužov a jednej astronautky vykonaných pred a po ceste na ISS sa zistilo, že dlhodobé vystavenie mikrogravitácii vedie k rozšíreniu ich mozgov a mozgovomiechového moku, čírej tekutiny pôsobiacej ako nárazník pre mozog. Podľa vedcov zostal mozog v novom stave po celý rok po lete.
„To, čo sme identifikovali, čo zatiaľ nebolo identifikované, je výrazný nárast bielej hmoty v mozgu z predletového do postletového stavu,“ uviedol Kramer vo vyhlásení. „Expanzia bielej hmoty v skutočnosti predstavuje najväčší nárast kombinovaného objemu mozgu a mozgovomiechového moku po lete.“
Zistili tiež, že mikrogravitácia deformuje a mierne stláča hypofýzu v mozgu, ktorá hrá ústrednú úlohu pri regulácii životne dôležitých telesných funkcií.
Presné dlhodobé účinky mikrogravitácie na celkové zdravie mozgu stále nie sú úplne objasnené. Príznaky tohto javu, nazývaného „hydrocefalus s normálnym tlakom“ – stav, pri ktorom sa hromadia tekutiny v mozgu a spôsobujú zväčšenie jeho komôr, čo spôsobuje ťažkosti s chôdzou, problémy s močovým mechúrom a demenciu – neboli u astronautov pozorované.
To však neznamená, že by sme nemali hľadať spôsoby, ako tieto zmeny v mozgu zastaviť. Jedným z riešení by bolo vytvorenie umelej gravitácie pomocou masívnej centrifúgy vo vesmíre. Zvažujú sa aj špeciálne obleky.
