Podľa nových údajov výskumníkov zo Stanfordovej univerzity, Arizonskej univerzity, Texaskej univerzity a Jet Propulsion Laboratory NASA nemusí dôjsť k niektorým erupciám z hlbín oceánov Európy, mesiaca Jupitera, ale z vodných vačkov zabudovaných do samotnej ľadovej škrupiny.
Na ľadovom mesiaci Jupitera, Europy, môžu do vesmíru vybuchnúť silné erupcie, čo pre nádejných astrobiológov na Zemi vyvoláva množstvo otázok: Čo by mohlo explodovať kvôli oblakom vysokým niekoľko kilometrov? Môžu obsahovať príznaky mimozemského života? Ako sa formujú v Európe? Nové vysvetlenie teraz ukazuje na zdroj bližšie k zamrznutému povrchu, ako by vedci mohli čakať.
Pomocou obrázkov zachytených kozmickou loďou NASA Galileo vyvinuli vedci model, ktorý vysvetľuje, ako môže kombinácia zmrazenia a natlakovania viesť k výbuchu kryovulkánu alebo striekajúcej vode. Výsledky publikované 10. novembra v časopise Geophysical Research Letters majú vplyv na určenie obývateľnosti oceánov nachádzajúcich sa na pozadí Európy a na vysvetlenie erupcií na ďalších ľadových telesách v slnečnej sústave.
Vedci dlho špekulovali, že obrovský oceán ukrytý pod ľadovou kôrou Európy by mohol obsahovať prvky potrebné na udržanie života. Ale okrem poslania podmorského vozidla na Mesiac na prieskum je ťažké povedať isté. To je jeden z dôvodov, prečo chocholy Európy vzbudili taký veľký záujem: ak erupcie pochádzajú z útrob oceánu, prvky môže ľahšie odhaliť budúca vesmírna loď misie, ako napríklad NASA Europa Clipper.
Ale ak oblaky pochádzajú z ľadovej škrupiny Mesiaca, môžu byť menej priaznivé pre život, pretože je ťažšie udržať chemickú energiu na udržanie života tam. V takom prípade sa šance na detekciu obývateľnosti z vesmíru znižujú.
Vedci zamerali svoju analýzu na Manannan, 29 kilometrov široký kráter v Európe, ktorý vznikol pri zrážke s iným nebeským objektom pred desiatkami miliónov rokov. Mysleli si, že takáto kolízia spôsobí obrovské množstvo tepla, a preto vymodelovali, ako môže roztavenie a následné zamrznutie vodnej kapsy vo vnútri ľadovej škrupiny spôsobiť výbuch vody.
Model ukazuje, že keď sa voda v Európe v neskorších fázach nárazu zmenila na ľad, mohli sa na povrchu Mesiaca vytvoriť vrecká s vodou so zvýšenou slanosťou. Tieto vrecká so slanou vodou môžu navyše pozdĺžne migrovať cez ľadový obal Európy, čím zakrývajú priľahlé oblasti s menej slaným ľadom, a preto sú v procese ešte slanejšie.
